Vize a hodnoty
BERTISON / smysluplně a spolehlivě
Naše mise
Spolehlivě a smysluplně dodáváme komplexní spotřební zboží. Vybavujeme a rekonstrujeme provozy na nový hygienický standard dle ESG reportu.
Dělámě věci správně, odvážně a nezastavitelně bez vlivu kohokoli a čehokoli. Komunikujeme přímočaře s možností volby a cíleně vytváříme prostředí být sám sebou s převzetím osobní zodpovědnosti.
KDO JSME ?
Jsme mladá rodinná firma s odvážnou vizí a touhou neustále růst, abychom mohli vytvářet nová pracovní místa a z přebytku pomáhat druhým. Chceme udávat tempo a kvalitu na trhu, a přinášet nové unikátní produkty do ČR a SR.
Upřímně nám záleží na našich zákaznících a na tom, co děláme, proto striktně každou položku držíme skladem a jsme schopni v případě potřeby, doručit zboží i v den objednávky. Přestože máme takto vysoké cíle, chceme pracovat v klidné a pokojné atmosféře a žít v přítomnosti kvalitní život.
Jsme velkoobchod s papírovou hygienou, drogerií, obalovými materiály, krabičkami na jídlo, gastro technologiemi a úklidovými a kancelářskými potřebami.
Máme 2 pobočky v Praze a Olomouci.
Naši zákazníci jsou:
- Restaurace a hotely
- Školy a školky
- Domovy a sociální služby
- Úklidové firmy
- Průmyslové a výrobní firmy
- Úřady, obce, kulturní domy
BERTISON.com / smysluplně a spolehlivě
Príbeh,z ktorého vznikol BERTISON
a ostatné projekty ....
,,Slovem můžeme člověka zranit,
ale můžeme ním i vdechnut život.''
Slúžiť Bohu. Slúžiť ľuďom. Slúžiť jeden druhému. V manželstve, v rodine, v práci, na mieste, na ktoré nás život práve postavil.
Niekedy služba nevyzerá ako veľké gesto. Niekedy znamená dobrovoľne zostať na ceste, ktorá nás už veľakrát stála pokoj, peniaze, istotu aj kus vlastných síl.
Niekto by to nazval ambíciou. Iný túžbou po úspechu či sebarealizácii. Pre Maťku a Vojta je za tým niečo hlbšie. Poslanie.
Viera, že okolnosti, ktoré prichádzajú, ľudia, ktorých stretávame, miesta, na ktorých sa ocitáme, ani dary, ktoré dostávame, nie sú náhodným súborom udalostí. Že aj problémy, cez ktoré musíme prejsť, môžu mať význam. A že niektoré dvere sa pred nami otvoria až vtedy, keď sme pripravení nimi prejsť.
Schopnosti môže človek vnímať ako svoje vlastníctvo. Ako nástroje, ktoré mu majú pomôcť dostať sa tam, kam chce. Pre Maťku a Vojta sú skôr niečím, čo im bolo zverené. A s tým, čo nám bolo zverené, prichádza zodpovednosť. Pretože slovom môžeme človeka zraniť, ale môžeme ním aj vdýchnuť život.
Môžeme v niekom prebudiť potenciál, ktorý ešte sám nevidí. Postaviť sa za to, čo považujeme za správne. Vytvoriť príležitosť. Ukázať inú cestu. Pomôcť človeku vyrásť. Možno ho posunúť o kúsok bližšie k Bohu. A možno o kúsok hlbšie k sebe samému.
Veľká vízia
nie je iba dar. Je aj bremeno.
První a ani konečnou ambicí nikdy nebylo vybudovat velkou skupinu firem. Protože firma je nástroj. Technologie je nástroj. Peníze jsou nástroj. Talent je nástroj. I úspěch je jen nástroj.
Skutečnou otázkou je: Co skrze ně človek vytvoří?
Jestli po ňem zůstane víc než hodnota společností, které vlastnil. Či ľudia, ktorí s ním pracovali, vyrástli. Či zákazníkom uľahčil život. Či vytvoril niečo, čo skutočne slúži. Či využil schopnosti, ktoré dostal. Či mal odvahu vykročiť tam, kam cítil, že má ísť, aj keď ešte nevidel celú cestu. A či na jej konci nebude iba úspešnejší. Ale aj múdrejší.
Pre Vojta a Maťku preto podnikanie nikdy nebolo oddelenou kapitolou života. Je jedným z miest, kde sa ich viera stretáva s realitou. Kde nestačí veriť v správne veci. Treba podľa nich rozhodovať. Kde odvaha bez zodpovednosti nestačí. Kde chyba nemusí znamenať koniec, ak človeka privedie k pokore, náprave a zmene. Kde úspech nemá hodnotu iba podľa toho, koľko vytvorí pre nich, ale podľa toho, čo dokáže vytvoriť cez nich.
Ak by Bibliu písali dnes, možno by sme v nej nenašli Jozefa, ale Vojtu, ktorý dostal sen skôr, než bol pripravený žiť jeho naplnenie. Najprv videl niečo, čo ešte neexistovalo. A zvonka to mohlo pôsobiť absurdne. Príliš veľkolepo. Možno až namyslene. A potom medzi sen a jeho naplnenie vstúpil život. Cesta, ktorá vôbec nevyzerá ako cesta k tomu, čo vidí v budúcnosti. Avšak vidí možnosti tam, kde iní vidia riziko.
Dokáže si predstaviť výsledok skôr, než existuje cesta, ktorá k nemu vedie. A odmieta prijať hranicu iba preto, že ju pred ním ešte nikto neprekročil. Lenže veľká vízia nie je iba dar. Je aj bremeno. Pretože človek musí postupne dorásť do toho, čo raz možno bude musieť uniesť.
Nie všetko, čo je ťažké, je nesprávne.
A tento príbeh nikdy nebol iba Vojtov. Je aj Maťkin. Jej viera sa prejavuje inak. Nie vždy potrebou vykročiť. Niekedy práve schopnosťou zostať.
Zostať aj v období, keď ešte nevidí výsledok. Dôverovať aj vtedy, keď nemá istotu. Nepomýliť si strach so znamením, že treba odísť. Sama hovorí o chvíľach, keď premýšľala nad jednoduchšou cestou. Nad miestom, kde by mala väčšiu stabilitu, pokoj a istotu. Zároveň však cítila, že odísť by pre ňu v tom momente nebolo riešením.
Bol by to únik pred niečím, čím má prejsť. Ako človek. Ako manželka. Ako partnerka v tom, čo spolu budujú. Pretože nie všetko, čo je ťažké, je nesprávne. Niekedy práve tlak odkryje miesto, na ktorom potrebujeme vyrásť.
A možno práve preto sú spolu. Nie preto, že by boli rovnakí.
Ale preto, že každý z nich nesie inú časť toho istého poslania.
Vojto je pohyb. Odvaha. Tlak na zmenu. Schopnosť vidieť riešenie tam, kde ešte nie je. Akási svätá nespokojnosť s tým, že veci zostávajú polovičaté iba preto, že sme si na ne zvykli.
Maťka prináša inú silu. Stabilitu. Rozvahu. Dôveru. Citlivosť na dôsledky. Schopnosť položiť otázku, ktorú človek zahľadený do horizontu niekedy nevidí: Akými ľuďmi sa pri tom všetkom stávame?
On prináša odvahu vykročiť. Ona pripomína, za čo stojí za to kráčať.
On vidí, čo všetko by mohlo existovať. Ona pomáha chrániť to, čo už existuje a nesmie sa cestou stratiť.
A obaja sa znovu a znovu učia robiť jedno rozhodnutie: zostať pri tom, čo stojí za záchranu, a meniť to, čo sa ešte zmeniť dá.
Štandard sa prejavuje vtedy, keď jeho dodržanie niečo stojí.
Možno práve preto ich spoločný príbeh nemožno oddeliť na manželstvo, vieru, rodinu a podnikanie. Všetko sa navzájom formuje. Ich firmy menia ich. Oni menia svoje firmy. Ľudia okolo nich menia ich. A oni svojimi rozhodnutiami menia ľudí okolo seba.
Ich úlohou preto nie je dostať zo života čo najviac pre seba. Je ňou urobiť čo najviac s tým, čo im bolo zverené. Dostali sme určité dary, schopnosti, ľudí a príležitosti. Našou úlohou je nezakopať ich, ale použiť ich naplno tam, kde sme boli postavení. Všetko alebo nič. Vždy hlbšie.
A potom sa tento veľký príbeh začne prejavovať v úplne obyčajných veciach. Zákazník totiž nevidí vieru zakladateľov. Nevidí rozhodnutia, ktoré urobili večer doma. Nevidí sklad. Nevidí dáta. Nevie, ako funguje systém. Nevidí desiatky problémov, ktoré bolo potrebné vyriešiť, aby jeho problém nevznikol. Cíti výsledok. Cíti pokoj. Vie, že sa nemusí starať. Vie, že keď niečo sľúbia, príde to.
Správa od klienta, aby mu prestali posielať oznámenia o príchode objednávky s vetou „My vieme, že prídete.“ Je chvíľa, keď sa viera, hodnoty, technológia, systém a tisíce malých rozhodnutí premenia na jednu jedinú vec: dôveru.
Odoslať tovar vlakom aj na úkor zisku ale dodržanie slova podčiarkuje, že viera v hodnoty sa prejavuje nie vtedy, keď je jednoducé dodržať štandard, ale vtedy, keď jeho dodržanie niečo stojí.
Poznanie sa premieňa na lepšie systémy,technológie a ľudí.
A práve tu možno začína dávať zmysel aj to, prečo ich cesta nikdy nezostala pri jednej firme. Pretože spoločným menovateľom toho, čo budujú, nikdy nebol produkt. Bol ním spôsob, akým sa pozerajú na svet.
Ak sa dá aplikovať na distribúciu, prečo nie na softvér? Ak dokážeme v jednej firme odstrániť chaos, prečo by sme ho nedokázali odstrániť v druhej? Ak vieme prepojiť dáta, upratať procesy, vytvoriť technológiu, postaviť obchod, vychovať ľudí a zmeniť spôsob, akým firma funguje - prečo by táto schopnosť mala zostať zatvorená v jednom odvetví?
A ak sa rovnaké presvedčenie dá preniesť do hotela, služby, technológie či úplne novej firmy, potom jednotlivé spoločnosti prestávajú byť nesúvisiacimi podnikateľskými projektmi.
Začínajú byť rôznymi miestami, na ktorých sa napĺňa to isté poslanie. Jedna firma môže naučiť, čo znamená spoľahlivosť. Druhá môže premeniť roky skúseností a problémov na technológiu. Ďalšia môže ukázať, čo sa stane, keď sa rovnaké princípy prenesú do úplne iného odvetvia.
A každá ďalšia môže priniesť nový problém, nové poznanie a nový spôsob, ako slúžiť lepšie. Postupne tak nevzniká iba portfólio spoločností. Vzniká ekosystém, v ktorom jedna skúsenosť živí druhú. Firmy prinášajú problémy z reality. Problémy vytvárajú poznanie. Poznanie sa premieňa na lepšie systémy, technológie a ľudí.
A tie sa vracajú späť do firiem, aby mohli fungovať lepšie. A zrazu možno prestáva byť podstatné, koľko firiem Vojto a Maťka jedného dňa vybudujú. Oveľa zaujímavejšia bude iná otázka:
Koľko z toho, čo im bolo zverené, dokázali premeniť na niečo, čo slúži? A koľko miest, ľudí a životov vďaka tomu mohlo fungovať o niečo lepšie.